Quiros
Quiros
Pedro Fernández de Quiros, Portugalec v španielskych službách, patrí celkom isto k najpozoruhodnejším postavám obdobia veľkých objavných ciest. Koncom 16. storočia, keď sa Quirosovo meno po prvý raz zapísalo do dejín námorných plavieb, bol Tichý oceán ešte skoro úplne neznámym morom. Meno „Tichý" mu dal ďalší Portugalec v španielskych službách, Magalháes, ktorý ho preplával ako prvý. Zvolil si však trasu, na ktorej neležia skoro nijaké ostrovy, a tak úloha preskúmať nepredstaviteľne rozľahlý ostrovný svet pripadla jeho nástupcom.
Prvá Mendaňova plavba k Šalamúnovým ostrovom nepriniesla nijaké potvrdené chýry o zlate či pokladoch, a nečudo, že Mendaňovi trvalo niekoľko desaťročí, kým sa mu podarilo získať súhlas španielskych úradov v Peru na druhú výpravu. Na tej sa Quiros zúčastnil ako lodivod či navigátor. Po Mendaňovej smrti spočíval osud celej expedície na jeho pleciach. Podaril sa mu husársky kúsok. Proti nepriaznivým vetrom a v úplne neznámych vodách zaviedol prách-nivé lode s polomŕtvou posádkou k Filipínám.
Pedro Fernández de Quiros bol pevne presvedčený, že v Tichomorí sa nachádza obrovská južná pevnina a zaumienil si, že ju objaví. Všetku svoju energiu vložil do organizovania novej výpravy. Podarilo sa mu ju uskutočniť v r. 1605, keď s troma loďami vyrazil z peruánského Callaa na západ. Objavil viaceré tichomorské súostrovia, dovtedy celkom neznáme, ale za cieľ svojej plavby pokladal ostrov Espíritu Santo v Nových Hebridách. Nepochyboval, že je to najsevernejší výbežok „veľkej južnej pevniny", a pokúsil sa kolonizovať ho v mene španielskeho kráľa. V tých časoch námorníci nevynikali disciplinovanosťou. Ak k tomu pridáme Quirosove fantastické a idealistické sklony, nebude-me.sa čudovať, že pokus o kolonizáciu stroskotal. Väčšina budúcich kolonistov sa rozhodla pre návrat do Peru. A tak Quiros voľky-nevoľky musel opustiť svoj „Nový Jeruzalem" a vydať sa na spiatočnú cestu. Po úmornej plavbe cez Tichý oceán pristál v Amerike, presvedčený, že južnú pevninu skutočne objavil. Onedlho začal organizovať novú výpravu; Narodil sa však v nepriaznivom období. Slnko španielskej moci už prekročilo zenit a kráľovský dvor stratil záujem o podujatia takéhoto druhu. Kráľ naoko dal Quirosovi súhlas k novej expedícii, ale súčasne nariadil peruánskému miestokráľovi, aby výpravu zmaril. Quiros sa o tomto podvode na šťastie nikdy nedozvedel. R. 1615 zomrel v Paname, na spiatočnej ceste do Limy.